Historický prehľad
Nepriama správa o tejto dedine je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, vzťahujúcej sa k dedine Malý Slivník, ktorý je v listine zapísaný v maďarizovanom názve v zmysle Nový Slivník. Je evidentné, že Nový, resp. Malý Slivník mohol dostať taký názov len za existencie staršieho Veľkého Slivníka. Kráľ Belo IV. okolo roku 1253 daroval časť slivníckeho majetku Uzovi a Zombatovi za ich vernú službu kráľovi. Vtedy vznikla prvá priama správa o tejto dedine. V písomnostiach z 13. storočia vyskytuje sa pod názvom Silwa, od 14. storočia Nagyzilua. Boli to maďarské názvy vzniknuté prekladom pôvodného slovenského názvu Slivník a Veľký Slivník. Je nepochybné, že pôvodný názov Slivník korení v slove slivka. Do písomností sa dostal až v 16. storočí. Vo Verkom Slivníku od 11. do 13. storočia sídlili strážcovia pohraničia, ktorých tu umiestnili uhorskí králi. Tí však, ako svedčí slovenský pôvod názvu Slivníka, nevybudovali novú dedinu, ale usadili ich už v jestvujúcom sídlisku. Uvedené poznatky vedú k názoru, že Veľký Slivník jestvoval pred 11. storočím.
Veľký Slivník Patrí spolu s Terňou a Tulčíkom k najstarším slovenským dedinám v okolí. Je pravdepodobné, že aj obyvatelia Veľkého Slivníka sa podieľali na výstavbe, udržiavaní hradiska, pri ktorom neskôr vznikla dedina Hradisko. Veľký Slivník bol do polovice 13. storočia majetkom uhorských kráľov a časť pozemkov v chotári užívali kráľovskí strážcovia pohraničia. Od polovice 13. storočia tunajšie majetky postupne získavali od kráľa zemania. Väčšinu majetku v roku 1282 nadobudo1 zeman Michal, syn Ju1a z Méry. Potomkom zemana Michala patrila časť tunajšieho majetku aj v 14. storočí. Iná časť patri1a zemanom Meršeovcom zo Svine. V 15.- 16. storočí boli vlastníkmi Veľkého Slivníka Meršeovci, Monakiovci, Šebešiovci, Bomemisovci a Darholcovci. O tunajšom kostole je správa z roku 1543 Hoci kostol možno jestvoval už v 15. storočí. Verkoslivnícke sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené danou kráľovi od 29 port, takže Veľký Slivník bol vtedy stredne veľkou dedinou. Neskôr sa časť sedliakov odsťahova1a, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sed1iakov zdanili od 8, 7, resp. 6 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 19 domácností, z toho jedenásť na polovičných a osem na štvrtinových usadlostiach. V tých rokoch bolo 6, 4, a 8 želiarskych domácností. Sídlisko v roku 1600 mala 19 obývaných poddanských domov, kostol, faru, zaiste aj školu. Po úbytku sedliackych domácností zníži1 sa v 16. storočí aj počet obývaných domov. Napriek tomu aj koncom 16. storočia bol Veľký Slivník stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary mal len poddanské obyvateľstvo.
